Ahoj, som tu úplne nová, vôbec ani neviem čo sa na takom blogu robí.
Asi sa budem chcieť iba vyrozprávať z nespravedlnosti sveta a života. V januári som pochovala manžela, ostala som sama s dvadsaťročnou dcérou. Myslela som, že nás tento stav zomkne stal sa pravý opak, ale to asi nepíšem správne iba ja som si myslela, že sa stal pravý opak. Ona je mladá a potrebuje žiť ďalej a ja som až do dnešného dňa to nebola schopná akceptovať. Chcela som, aby žila tak ako predtým a podľa mojich pravidiel. Ale to sa predsa nedá. Život sa nám zmenil úplne sa zmenil. Musela sa mi stať až nehoda, pri ktorej som zrámovala tri autá a dostala varovný signál, že prestaň. Prestaň už riadiť život svojej dcére, nenárokuj si jej prítomnosť a podporu, začni žiť tu a teraz a pre seba. Svoju dcéru podporuj a rešpektuj, nechaj ju ísť svojou cestou, pozoruj z diaľky, ale neriaď a nič nevyčítaj. Zmier sa s osudom, nechaj odísť manželovu dušu a ži svoj život.
Toto všetko asi potrebujem vyrozprávať, vypísať a pochopiť. Bude to asi ťažké, ale pokúsim sa . Vyviazla som z nehody v poriadku, nikomu sa nič nestalo, pár skrivených plechov, iba pár plechov, žiaden život a to je dôležité. Budem tu písať aj naďalej, potrebujem mať nejaký koníček a keď budem mať čitateľov, budem rada. Ak nie tak sa aspoň vypíšem zo svojich pocitov, potrieb a plánov do budúcnosti. Krok po kroku musím zmeniť svoj život, krok po kroku musím nájsť cestu, správnu cestu. Potrebujem počuť a vidieť tie slová, ktoré ma trápia a ktoré som robila zle.
Opíšem svoj život, opíšem veci, ktoré sa nehovoria nahlas, vypíšem sa z bolesti, strachu a niekedy aj beznádeje.
Zatiaľ toľko ....